Dážď za oknom, spoločná deka a naše telá čoraz bližšie – večer plný vášne

Pamätám si ten večer, akoby sa udial včera. Dážď bubnoval o okná a my sme sedeli na kanápe zabalení do jednej veľkej vlnenej deky. Bola som naozaj unavená po celom dni, ale jeho prítomnosť na mňa vždy pôsobila upokojujúco. - Poď bližšie, nechcem, aby si prechladla - zašepkal a pritiahol ma k sebe. Cítila som teplo jeho tela a prvýkrát som naozaj cítila, ako veľmi to potrebujem. Pod dekou jeho ruka spočinula na mojom stehne, pomaly sa posúvajúc vyššie. Rozprávali sme sa o všetkom a o ničom, smiali sme sa z hlúpych vtipov, ale napätie rástlo s každou minútou. - Máš také mäkké vlasy - povedal, zapúšťajúc prsty do mojich vlasov. Odpovedala som mu ľahkým bozkom na krk. Cítila som, ako sa jeho dych zrýchľuje. Dážď lial čoraz silnejšie, vytvárajúc ideálnu, intímnu atmosféru. Jeho prsty začali kresliť kruhy na mojej koži pod blúzkou. Bol to moment, v ktorom som si sľúbila, že sa nezastavím. - Chceš, aby som prestal? - opýtal sa ticho. - Nie, prosím, pokračuj - odvetila som a pritlačila sa ešte bližšie. Jeho ústa našli moje a bozk sa stal hlbokým a vášnivým. Ruky blúdili pod dekou, objavujúc čoraz viac. Cítila som jeho tvrdosť pri mojom stehne a prvýkrát som naozaj bola istá, že tej noci sa všetko zmení. Presunuli sme sa do spálne, ale ten okamih pod dekou mi zostal v pamäti navždy.

Keď sme vošli do spálne, dážď stále padal, vytvárajúc upokojujúci šum. Pomaly sme si vyzliekli zvyšok oblečenia, vychutnávajúc si každý moment. - Si krásna - zašepkal, hľadiac na mňa s obdivom. Ľahla som si na posteľ a on nás prikryl tou istou dekou, ktorá nás predtým hriala. Jeho ústa putovali po mojom tele, zanechávajúc horúce stopy. Cítila som jeho jazyk na mojej koži a prvýkrát som naozaj bola taká mokrá z túžby. - Dotkni sa ma tam - požiadala som, vedúc jeho ruku. Jeho prsty sa pohybovali zručne, vyvolávajúc vlny potešenia. Odpovedala som mu vzdychmi a šepotmi. - Milujem ťa za to, ako ma dotýkaš - povedala som, cítia narastajúci orgazmus. Presunul sa nado mňa, vchádzajúc do mňa pomaly, ale isto. Rytmus bol hlboký a synchronizovaný s dažďom za oknom. Bol to moment, v ktorom som cítila absolútnu jednotu. Naše telá sa pohybovali spolu, deka padala na podlahu, ale to nás nezaujímalo. Jeho ruky ma držali pevne, ale nežne. Dosiahla som vrchol prvá, kričiac jeho meno, a on sa pridal o chvíľu neskôr. Potom sme ležali prepletení, ťažko dýchajúc. - To bol najlepší dažďový večer v živote - zašepkal. Pritúľila som sa k nemu, vediac, že tá noc započala niečo ešte krajšie. Dážď stále padal a my sme zaspávali v objatí, plní uspokojenia.